POZVÁNKA

Dňa 20. Decembra 2024 o 18:00 hod.

vo farskom kostole Najsvätejšieho srdca Ježišovho vo farnosti Borinka bude ThDr. Karol Moravčík kňaz Bratislavskej arcidiecézy vysluhovať rímskokatolícku Novoročnú sv. liturgiu venovanú podpore rodov a rodín

v Novom roku 2025.

Obdarené sú rodiny

Begáň-Berger-Boross-Borcsány-Brunschwick-Buček-Csernyánszky-Galvánek-Horský-Kendera-Kováč-Koza-Ladislaides-Hochel-Hrončo-Polák-Pribiš-Machata-Matulay-Müller-Nižňanský-Nozdrovický-Rybníček-Sadovský-Szendrey-Szerdahelyi-Šimkó-Somosy-Talač-Tapolcsány-Vavruš-Veselý-Warga-Zamaróczy-Zubček-Urbanovič.

Srdečne Vás k účasti pozýva

Dr. Horský Philanthropy Society

Dobročinná spoločnosť Dr. Horského (1943-2018).

_______________________________________________________________________________

V prípade Vášho záujmu podporiť farnosť ThDr. Moravčika sú Vaše donácie a milodary vítané

na č. účtu farnosti určené pre milodary: SK 69 0900 0000 0050 2543 6938

Variabilný symbol:201224

Správa pre odosielateľa: Poďakovnie od rodiny

Validácia čísla účtu: https://borinka.fara.sk/

POZVÁNKA

Dňa 4. Decembra 2024 o 18.00 hod. počas adventného týždňa pred Vianočnými sviatkami 2024 sa vo farskom kostole Najsvätejšieho srdca Ježišovho vo farnosti Borinka uskutoční sv. liturgia za vynikajúce vzťahy v rodinách a medzi všetkými členmi rodov:

Begáň-Berger-Borcsány-Boross-Brunschwick-Buček-Csernyánszky-Horský-Kendera-Koza-Kováč-Ladislaides-Hochel-Hrončo-Pribiš-Machata-Matulay-Moravčík-Müller-Nižňanský-Nozdrovický-Sadovský-Szendrey-Szerdahelyi-Šimkó-Somosy-Talač-Tapolcsány-Vavruš-Veselý-Wargha-Zamaróczy-Urbanovič

Rímskokatolícku liturgiu bude vysluhovať ThDr. Karol Moravčík.

Živé vysielanie môžete sledovať na linke: https://www.youtube.com/@farnostborinka

POZVÁNKA

Dňa 11. 12. 2024  o 16. hod. sa vo farnosti Trenčín, v Kostole Panny Márie uskutoční rímskokatolícka sv. liturgia za dodnes živých potomkov z rodu Zamaróczy.

Potomkovia rodu Zamarovských boli v časoch komunistickej vlády jednej strany 1945-1989 podľa vtedajších nedokonalých zákonov vyvlastnení, orabovaní, okradnutí o majetok a bol na nich uvalený zákaz štúdia. Mnohí nemohli nadobudnúť ani stredné vzdelanie, a pracovali v profesiách pomocných robotníkov, baníkov, napriek tomu, že rod Zamaróczy sa dlhé roky špecializoval na duševnú prácu, pomáhal harmonizovať ľuďom zdravie , vo funkcii lekárov v Trenčíne, riaditeľov nemocníc na Slovensku, a harmonizovania medziľudských vzťahov, formou vyriešenia sporov podľa právneho poriadku, čiže boli predurčení pre prácu v rezorte zdravotníctva a spravodlivosti. Členovia rodu pôsobili ako notári úradníci a právnici na Mestskom súde, ako senátori mestského zastupiteľstva, aj ako hlavy miestnych úradov v okolitých obciach. Všetci boli tradične absolventami Piaristického gymnázia v Trenčíne a absolventi univerzít vo Viedni, Bratislave, a Budapešti. Mnohí členovia zastávali vyššie úrady napríklad úrad župana a podžupana a požívali takú vysokú dôveru v Meste Trenčín, že boli vysielaní ako vyslanci Mesta Trenčín k panovníkovi. Iste boli zapojení už v stredoveku do obrany Uhorských hraníc, pretože ich Vodný hrad v Zamarovciach, vyhodený do vzduchu vojakmi generála Heistera v Rákocziho povstaní 1709, bol predtým zapojený do ochrannej línie hradov Považia, a napájaný bol z vôd rieky Váh.

Dobročinná spoločnosť Dr. Horského, zastúpená Mgr.Horskou vykonala v roku 2024 genealogické sčítanie členov a potomkov rodu Zamaróczy z vetvy dlhodobo pôsobiacej v Trenčianskej župe, a pozýva do sakrálnych priestorov na sv. liturgiu 11.12.2024 tieto osobnosti: Martu a Jozefa Zamarovských z Trenčianskch Teplíc, Mgr. Filipa Zamarovského s otcom Jozefom z Bratislavy-Devína, Dr. Petra Zamarovského z Prahy a Soutíc pri Prahe, Zuzanu Zamarovskú z Cypru s deťmi a sestrou, pani Martu Wesserle z Púchova, Pharm.Dr. Jána Wesserle s deťmi z Považskej Bystrice, Ing. Arch. Viliama Wesserle zo Žiliny, Ing. Františka Hlinku z Považskej Bystrice a Bratislavy, Mgr. Romana Galvánka z Bratislavy Karlovej Vsi, Mgr.art.Štefana Galvánka z Trenčína, Pezinka, Bratislavy a Šumiaca, jeho dcéry Ľubku Mitchell a Štefániu Rosemann zo zámoria, Ing. arch. Ladislava Tatára s dcérami a vnukmi z Lučenca, Dr. Mária de Zamaróczy z Paríža, univ. prof. Mikuláš de Zamaróczy, pozvanie týmto dostáva aj rodina Kulliffay a rodina Hodossy, rodina Bubeníková, Ivan Wesserle, Mária Hošman, Ing. Hana Begáňová zo Zamaroviec. Pozvaný je aj čestný hosť , archeológ s medzinárodným pôsobením Mgr. Ján Vavruš. Väčšina z členov rodu pochádza genealogicky z manželského páru zemanov G.D. František Xaverius Michael Paulus Zamaróczy (*17.1.1782) právnik Mesta Trenčín s manželkou G.D. Annou Szendrey de Nagy Jazc (*26.2.1793) , a predstavujú potomkov 13 detí tohto páru. Franz Xaver pochádza z vetvy Jozefa Zamarovského (1718-1750) s manželkou  Zuzanou Czimber (1727-1783), a niektorí pozvaní hostia pochádzajú od jeho bratranca z II. kolena, Floriána (1786-1863), staviteľa 2. Zamarovského kaštieľa, ktorý je v súčasnosti v súkromnom vlastníctve a verejnosť si ho môže prezrieť v Zamarovicach na ulici Alexandra Lišku z vonkajšej strany, cestou k ruinám 1. Vodného hradu, alebo ku mauzóleu poslednej generácie obyvateľov 2. Kúrie, ktoré sa nachádza v Zamarovciach.

Obyvatelia Trenčína vedia, že Stephanus Zamaróczy, podnikateľ za čias prezidentovania pána Masaryka venoval práve farskému kostolu Panny Márie pod Trenčianskym hradom jedno zastavenie krížovej cesty, ktoré sa nachádza po pravej strane v presbytériu pri oltári.

Zastavenie krížovej cesty vo farskom kostole Panny Márie Trenčín, ktoré venoval farnosti

Štefan Zamarovský (1892 Madočany -7.6.1960 Pezinok). Okrem tohto zastavenia daroval aj zvon Kostolu sestier Notre Dame v Trenčíne.

Foto: ©Mgr.Horská

V plnej úcte venujeme svoje myšlienky a žehnáme aj známym členom rodu, ktorí už vošli do večnosti: Ing. Ladislav Zamarovský, pedagóg Strednej osbornej školy Elektrotechnickej Zochova v Bratislave, Valentín Zamarovský s manželkou Adalbertínou v Bratislave, Dr. Vojtech Zamarovský, spisovateľ prekladateľ a popularizátor antiky s rodičmi Margitou Hrabovskou a Štefanom Zamarovským (1892), Ladislav Zamarovský (1841-1914) prevádzkovateľ Odescalchiho sklární Innocenthal Skýcov, doktor právnych vied Lenárd Zamaróczy (1906) s manželkou Annou r. Engelmann, ktorý prežil zajatie v ruskom zajateckom tábore, jeho rodičia Štefan Zamaróczy (1869-1946) s Ilonou rod. Csernyánsky, rodinu Somossyovú ktorú založila Mária Alojzia Zamaroczy (1871) a pokračovateľov rodinu Elméra Šimkó, rodinu Boros, rodinu Karola Zamaróczyho s manželkou Hedvigou Valentinus v Dlhom poli, rodinu Kovács v Budapešti, rodinu sudcu Janovského v Bratislave, aj Eugena Zamarovského riaditeľa závodov Danuvia v Budapešti.

Farský kostol Panny Márie v Trenčíne

Dňa 27. 11. 2024 o 18:00 vo farnosti Borinka pri Bratislave, pri príležitosti udalostí 17. Novembra a s tým spojené

35. ročné Jubileum slobody a demokracie

uskutoční rk. liturgia pre osobnosť Nežnej revolúcie PhDr. Michal Horský (1943-2018), slovenský ponovembrový politik, politológ, politický analytik, vysokoškolský pedagóg, spoluzakladateľ Trnavskej univerzity.

Sv. liturgiu bude celbrovať v Borinke Dr. Karol Moravčík, ktorý viedol aj neskorší Michalov sobáš, poslednú rozlučku a odchod do večnosti na Veľký piatok 18. 03. 2018  z Katedrály sv. Mikuláša v Trnave.

Živé vysielanie je pre verejnosť 27. 11. 2024 o 18:00 z Borinky z Kostola Najsvätejšieho srdca Ježišovho nájdete na linke https://borinka.fara.sk/zive-vysielanie/

Miesto posledného odpočinku Dr. Michala Horského (1943-2018) nájdete v Trnave, na evanjelickom cintoríne. Každoročne toto miesto navštevujú študenti politológie , politici, novinári, sociológovia, redaktori a významné slovenské osobnosti. Miesto posledného odpočinku si vybral a novú rodovú hrobku postavil v blízkosti svojho praotca, pramatky a strýka-notára. Sú pochovaní v blízkosti. Na rovnakom pohrebisku nájdete aj Michalovu matku Gizelu rodenú Nižňanskú.

Čestný člen rádu Zvrchovaných maltézskych rytierov a pravnuk cisára Františka Jozefa Habsbursko-Lotrinského.

Narodil sa 7. marca 1927 v Chure ako najstarší syn Juraja (Georg) grófa Waldburg-Zeil-Hohenems a Alžbety, rodenej rakúskej arcivojvodkyne (dcére cisárskeho páru Františka Jozefa a Alžbety (Sissi) . Vnuk populárneho cisárskeho páru pochádza od ich dcéry Alžbety Františky (Elly), vydatej za grófa Juraja Waldburga von Zeil und Hohenau (1878-1955). Vyštudoval poľnohospodárstvo a lesníctvo. V roku 1954 získal panstvo Hohenems s palácom, zámok Glopper a zrúcaninou hradu Alt-Ems od svojej sesternice Klementíny Waldburg-Zeil. Zachránil zámok Glopper pred schátraním a s veľkým nasadením zrekonštruoval jeho renesančný palác, ktorý otvoril pre kultúrne podujatia ako koncerty , repcepcie a opery. V rytierskej sále sa konala prvá Schubertiáda, pod vedením Hermanna Preya. Od roku 1990 dal priestory k dispozícii pre vystúpenia koncertov. Od roku 2016 vedie palác jeho syn, František Klement gróf Waldburg-Zeil so svojou manželkou Štefániou rodenou grófkou Blanckenstein. Táto stavba je prvým renesančným palácom na severnej strane Álp v juhonemeckompriestore. K jeho klenotom patrí rytierska sála s dreveným kazetovým stropom. Kópia paláca sa nachádza aj v Ríme, pod názvom Palazzo „Altemps“. V Hohenems sa nachádzajú na jednej strane slepé koná, v Ríme však nie. V 1755 a 1779 sa našli v palácovej knižnice rukopisy C a A Piesne o Nibelungoch. Pri 200 ročnom výročí bola pred palácom vybudovaná studňa Nibelungov.

V roku 1954 sa Franz Josef oženil s Priscillou, rodenou grófkou Schönborn-Wiesentheid, (1934-2019). Z ich manželstva vzišlo sedem potomkov. Svoj život žil pre svoju rodinu, a venoval sa poľovníctvu, lyžovaniu, histórii, architektúre, umeniu a vážnej hudbe.

Franz Josef sa angažoval v spoločnosti: Pôsobil ako člen predstavenstva Bregenzského hudobného festivalu, starší strelec streleckého cechu Hohenems a starší puškár Vorarlberska, prezident komorného orchestra Arpeggione, člen predstavenstva a regionálnym delegát za spolkovú krajinu Vorarlbersko v Rakúskom hradnom spolku. Bol seniorom celej rodiny Waldburgovcov, patrónom farského kostola sv. Karola Boromejského, čestným rytierom Rádu Zvrchovaných maltézskych rytierov sv. Jána z Jeruzaléma z Rodosu a Malty, nositeľom Čestného prsteňa mesta Hohenems, čestný občan obce Kunín na Morave, a člen Bratstva sv. Krištofa.

Jeho prvorodený syn František Klement von Waldburg und Hohenemms prevzal jeho aktivity na Hrade Glopper, Alte Ems a Hohenemmspalast, ktoré ako vyučený reštaurátor a stolár reštauruje a rod má už viacerých potomkov. Rodové sídlo Palác Hohenemms je najvýznamnejším renesančným palácom v západnom Rakúskum. Dnes stráži štátnu hranicu medzi Švajčiarskom a Rakúskom a južným Bavorskom.

V utorok vydavateľstvo Spolku sv. Vojtecha  v Trnave navštívila Mgr.Horská z Dobročinnej spoločnosti Dr. Horského.

Spolu s historičkou Dr. Márou Zacharovou  diskutovali o kultúrnych a vzdelávacích prínosoch rímskokatolíckych kňazov pôsobiacich na  území dnešného Slovenska v porevolučnom období 1848-1889, a  po založení prvej republiky 1918, a transformácii monarchie na nástupnícke štáty.

Dámy počas rozhovoru vniesli svetlo do témy  Zakladania pobočky vydavateľstva s kníhkupectvom v Budapešti, a do práce zameranej na možnosti práce s ľudmi a podporu slovenského jazyka  v čase, keď v Budapešti žila slovenská menšina bez štátnych podporných kultúrnych algorytmov.

Mgr. Horská si prezrela najnovšie registre, ktoré Mgr.Zacharová v SSV spracovala, a priniesla historičke aj výsledky genealogického a biografického výskumu a novú perspektívu z pohľadu digitalizácie fondov SSV v iných zahraničných kultúrnych inštitúciách.

Rád svätého Jána má mnoho domovov. Svätá zem poskytla prostredie na jeho sformovanie. Vo Svätej zemi nadobudol Rád svoje dve poslania, prvé ako Špitálna (hospitálna, dnes by sme povedali zdravotnícka) organizácia a druhé poslanie ako Zbor bojovníkov (vojakov) odhodlaných brániť kresťanské vierovyznanie. Členovia Rádu sv. Jána pochádzali z najvyššie postavených šľachtických rodín Európy. Členovia Rádu prijali stredovekú koncepciu, v ktorej sa muži, urodzení šľachtici združovali do reholí, ktorých cieľom bolo sa aj modliť, aj bojovať za obranu svojho náboženského presvedčenia.

Dejiny rodu Emo a Dejiny Rakúsko-Uhorskej monarchie

Rod Emo vydal jednu zo svojich  dcer za gr. Wilcseka, a  ich potomok gr. Wilceková sa vydala za gr. Jozefa Pálffyho zo Smoleníc.

Matka Marietty Lucie  (Jetty )  bola grófka Emma Maria Helene Emo Capodilista  narodená 18.8.1833 v Padove- 26.8.1924 vo Viedni, dcéra Gordana Ema Capodilista a Livie Emo Capodilista rodenej Maldura.. Po matke teda Jetta zdedila krstné menom a po otcovi Jánovi Nepomukovi Wilczekovi  priezvisko. Jettin starý otec, predok z matkinej strany bol Giordano Emo-Capodilista 13.11.1800-13.12.1843,/ 43/, a pradedko Ján gr. Emo Capodilista. 

Rod Wilczek a jeho prínos pre Uhorsko.

Prvá listinná zmienka o hradnom komplexe, ktorí patril pánom z Mooshamu pochádza z roku 1191. Uprostred Lungau sa týči legendárny rad Moosham obklopený vysokými horami, sa nad údolím rieky Mura na skalnatom kopci v lese v pohorí Mitterberg. Hrad sa nachádza na starobylom historickom pozemku v srdci oblasti Lungau a je hrdým svedkom čias minulých. Zo svojho vysokého vyhliadkového bodu panovačne hľadí dolu do údolia rieky Mura.

PhDr. Michal HORSKÝ (* 1. Juli 1943, Tyrnau – † 18. März 2018 Tyrnau) war ein slowakischer Politikwissenschaftler, Publizist, Denkmalpfleger, Hochschullehrer und Politiker, Mitbegründer der Bewegung Public against Violence (VPN)[1] und Mitglied des Hauses der Nationen der Föderalen Versammlung der Tschechoslowakei für VPN und ODÚ-VPN.[2][3]

Im Jahr 1992 gründete er die Universität Trnava und deren Abteilung für Politikwissenschaft, wo er bis 2006 als Lehrer und Berufsgarant tätig war.[2]

Michal Horský (* 1. júl1943, Trnava – † 18. marec2018 Trnava) slovenskýpolitológ, publicista, pamiatkar, vysokoškolský pedagóg a politik, spoluzakladateľ hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN) a poslanec Snemovne národovFederálneho zhromaždeniaČSFR  za VPN 1990-1991 v úrade snemovne od 7. júna1990 do 4. júna1992 a ODÚ-VPN od 1991. V roku 1992 bol jedným zo zakladateľov a stál pri zrode Trnavskej univerzity a jej katedry politológie, kde do roku 2006 pôsobil. Od roku 2000 bol ako politológ publicisticky činný pre viaceré tlačové médiá, a komentoval politické dianie a volebné výsledky v elektronických médiách.

Carolo Buon Romei – Borromäo. Priezvisko rodu , ktorého členom bol kardinál a arcibiskup diecézy Miláno, Carlo Borromeo (1538–1584) Karol Boromejský. Pochádzal so starobylého rímskeho rodu ktorý sa bankovou činnosťou prepracoval medzi elitu. Karlov otec vybudoval svoju rezidenciu na Lago Maggiore, Karolov strýko rímsky pápež ho vymenoval za kardinála a svojho papežského tajomníka už vo veku 25 rokov.

21. august 1968 - dielo fotografa Ladislava Bielika a odkaz PhDr. Michala Horského stále platný a aktuálny.

25. 8. 2021 Bratislava

Za prínos a celoživotné dielo Ladislava Bielika, slovenského fotografa, Dobročinná spoločnosť PhDr. Michala Horského pripravila v spolupráci s donormi v auguste 2021 dobrodenie na podporu mladej generácie fotografov a umelcov, vzdelávaných na Umeleckej priemyselnej škole v Leviciach, ktorá nesie meno Ladislava Bielika. Jeho fotografické dielo vyjadruje aj v rokoch 1968-1989 nepublikovateľnú verejnú mienku. Dobrodenie prijala pre svojich žiakov riaditeľka školy pani Pukšová s manželom.

Kláštorisko 10. 7. 2021

V spolupráci s občianskym združením Kláštorisko, o.z., a organizáciou Strom života, ktorá slávi v roku 2021 svoje 35 jubileum, Dobročinná spoločnosť Michala Horského v Archeoparku Kláštora Rádu Kartuziánov iniciovala 10.07.2021 Pamiatkársku súťaž o Cenu PhDr. Michala Horského, slovenského historika a politológa celosovenského významu.