PhDr. Michal HORSKÝ (* 1. Juli 1943, Tyrnau – † 18. März 2018 Tyrnau) war ein slowakischer Politikwissenschaftler, Publizist, Denkmalpfleger, Hochschullehrer und Politiker, Mitbegründer der Bewegung Public against Violence (VPN)[1] und Mitglied des Hauses der Nationen der Föderalen Versammlung der Tschechoslowakei für VPN und ODÚ-VPN.[2][3]

Im Jahr 1992 gründete er die Universität Trnava und deren Abteilung für Politikwissenschaft, wo er bis 2006 als Lehrer und Berufsgarant tätig war.[2]

Lebenslauf

Er wurde am 1. Juli 1943 in Trnava geboren. In den Jahren 1957 – 1961 studierte er an der Pädagogischen Schule in Turčianske Teplice, dann schloss er in den Jahren 1961 – 1967 sein Studium an der Philosophischen Fakultät der Comenius-Universität in Bratislava mit dem Schwerpunkt Philosophie – Geschichte ab. [4]. In den 90-er Jahren hat er an der Georgetown Universität in Washington D.C. studiert.

Er war Herausgeber und später Geschäftsführer der Zeitschrift Echo der Bratislavaer Universitätsstudenten. Nach der Invasion der Warschauer-Pakt-Truppen im August 1968 gab die Redaktion unter der Leitung von Michal Horský zwei Ausgaben der Zeitschrift „Echo der besetzten Universitätsstudenten vom 30. August 1968“ und „Echo der „befreiten“ Universitätsstudenten“ heraus, deren Verbreitung war von Gustáv Husák,damaligen Präsident der Tschechoslowakei, nach seiner Rückkehr aus Moskau verboten wurde (beendete Freeddom of Speech), und die Verleger selbst vernichteten die Ausgabe.[5] Während der Normalisierungszeit (Zeit der sowjetischen Einflusszone in der Tschechoslowakei) war er am Slowakischen Institut für Denkmalpflege und Naturschutz (dem heutigen Denkmalamt der Slowakischen Republik) beschäftigt. Er beteiligte sich an der Inventarisierung und Digitalisierung der Denkmäler in der Slowakei und beteiligte sich an den Aktivitäten der Organisation Baum des Lebens in Kláštorisko- archeologische Erneuerung des gothischen Karthusianerklosters vom 12. Jahrhundert im Gebirge Slowakisches Paradies, durch seine Vortragstätigkeit.[6][2]

Während der Sanften Revolution im November 1989 war er Mitgründer der Bewegung Public Against Violence (VPN) an. Er war Mitglied des VPN-Koordinierungszentrums (politische Bewegung, welche die Wende 1989 in der Tschechoslowakei organisiert hat) und der Redaktion der Zeitschrift Verejnost. Ab März 1990 leitete er den Wahlkampf der VPN und beteiligte sich am Ergebnis der Bewegung an den ersten freien Wahlen zum Slowakischen Nationalrat und zur Bundesversammlung im Juni 1990. In den Jahren 1990–1992 war ist er Mitglied der Volkshaus der Bundesversammlung und Mitglied des Verfassungsrechtsausschusses geworden.[2][3] ]

Im Jahr 1992 war er Mitbegründer der Universität Trnava und ihres Instituts für Politikwissenschaft, wo er bis 2006 als Universitätsdozent und Berufsgarant tätig war. In den Jahren 2008 und 2009 lehrte er auch am Institut für Politikwissenschaft der Philosophischen Fakultät der Universität St. Kyril und Methodius in Tyrnau, und als gastierender Dozent an der Katholischen Universität in Ružomberok.[2][7]

Von 2000-2018 analysierte und kommentierte er als Politikwissenschaftler regelmäßig Ereignisse in der slowakischen politischen Szene in Print- und elektronischen Medien und gab Interwiews an alle Medien, und in der Tageszeitung und im Fernsehen hat für die   Zuschauer und Wähler die Wahlergebnisse kommentiert.[8][7][9] Seine Doktorarbeit trägt den Titel: Politische Philosophie.

Das Geschehen der Wende 89 analysiert er als einen Beitrag der Eliten zur Geschichte der Tschechoslowakei, und die Mitgestaltung der tschechoslowakischen Gesichte wiedergibt er authentisch in seinen zwei Werken: Politische Spiele 2015, und Politischer Funken 2018.

Die Arbeit

HORSKÝ, Michal, Hrsg. Der Anteil posttotalitärer Eliten an der Entwicklung der Tschechoslowakei (November 1989 – Juni 1992): Fragen der Transformation postkommunistischer Länder. Bratislava: O.K.O., [1993]. 95 S. ISBN 80-88805-00-7.

HORSKÝ, Michal, Hrsg. November 1989 in den Regionen der Slowakei und heute (November 1989 – November 1999). Martin: Verband der regionalen Presseverleger der Slowakei, 2000. 93 S. ISBN 80-968487-0-4.

HORSKY, Michal. Politische Spiele. Bratislava: Marenčin PT, 2015. 255 S. ISBN 978-80-8114-616-9.

HORSKY, Michal. Politischer Funke, Bratislava: Marenčín PT, 2018 ISBN974-80-5690-284-4

Verweise

  SLUSNÝ, Jaromír. Bild der slowakischen Geschichte: Sammlung von Dokumenten zur Geschichte der Slowakei und der Slowaken. Prag: [s.n.], 2008. 545 S. Online verfügbar. Kapitel 10. Slowakische Republik, S. 494.

  TASR. Michal Horský, Politikwissenschaftler und VPN-Mitbegründer, ist gestorben. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slowakei), 18.03.2018. [cit. 18.03.2018]. ISSN 1336-1996.

  Michal Horský [online]. Prag: Parlament der Tschechischen Republik, [zit. 18.03.2018].

  Michal Horský [online]. osnostásti.sk, [cit. 18.03.2018]. Online verfügbar.

  GYARFAŠOVÁ, Soňa. Vor August 1968 war die größte Freiheit beim Echo-Magazin zu spüren. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 18.08.2013. [cit. 01.04.2018]. ISSN 1335-4418.

  Nach Michal Horský (1943 – 2018) [online]. Bratislava: Institut für Nationales Gedächtnis, [zit. 01.04.2018]..

  SEITEN. Der Politikwissenschaftler Michal Horský ist gestorben. pravda.sk (Bratislava: Perex), 18.03.2018. Online verfügbar [cit. 18.03.2018]. ISSN 1336-197X.

  Über das Buch: Michal Horský. Politische Spiele [online]. Bratislava: Marenčin PT, [zit. 18.03.2018].

*** English ***

PhDr. Michal HORSKÝ (* July 1, 1943, Tyrnau – † March 18, 2018 Tyrnau) was a Slovak political scientist, publicist, monument conservator, university lecturer and politician, co-founder of the Public against Violence (VPN) movement and member of the House of Nations of the Federal Assembly of Czechoslovakia for VPN and ODÚ-VPN.

In 1992 he founded the University of Trnava and its Department of Political Science, where he worked as a teacher and professional guarantor until 2006.

CV

He was born on July 1, 1943 in Trnava. In the years 1957 – 1961 he studied at the Pedagogical School for Teachers in Turčianske Teplice, then in the years 1961 – 1967 he graduated from the Philosophical Faculty of the Comenius University in Bratislava with a major in Philosophy – History. [4]. In the 1990s he studied at Georgetown University in Washington D.C.

He was the editor and later the manager of the journal Echo of Bratislava University Students. After the invasion of Warsaw Pact troops in August 1968, the editorial board with head Michal Horský published two issues of the magazine “Echo of the occupied university students of August 30, 1968” and “Echo of the “liberated” university students”, the distribution of which was was banned (Freedom of Speech) by Gustáv Husák, the former President of Czechoslovakia, upon his return from Moscow.[5] During the period of normalization (the period of the Soviet zone of influence in Czechoslovakia) he was employed at the Slovak Institute for Monument Preservation and Nature Protection (today's Monuments Office of the Slovak Republic). He participated in the inventory and digitization of monuments in Slovakia and participated in the activities of the organization Tree of Life in Kláštorisko - archeological restoration of the gothic Carthusian monastery from the 12th century in the Slovak Paradise Mountains, through his lectures.

Doing the November 1989 Gentle Revolution, he was a co-founder of the Public Against Violence, member of the VPN Coordination Center (VPN is political movement that organized the 1989 transition in Czechoslovakia) and the member of editorial board of the Verejnost magazine. From March 1990 he was a leader of the election campaign for VPN and participated in the outcome of the movement in the first FREE ELECTONS to the Slovak National Council and the Federal Assembly in June 1990. In the years 1990-1992 he was a member of the People's House of the Federal Assembly and a member of the Constitutional Law Committee .

In 1992 he was a co-founder of the University of Trnava and its Institute of Political Science, where he worked until 2006 as a university lecturer and professional guarantor. In 2008 and 2009 he also taught at the Institute of Political Science at the Philosophical Faculty of the University of St. Cyril and Methodius in Tyrnau, and casual at the Catholic University in Ružomberok.

From 2000-2018, as a political scientist, he regularly analyzed and commented on events in the Slovak political scene in print and electronic media and gave interviews to all media, and commented on election results in newspapers and on TV for viewers and voters.[8] [7][9] His doctoral thesis is entitled: Political Philosophy.

He analyzes the event of Gentle Revolution 89 as a contribution of the Elites to the history of Czechoslovakia, and he authentically reproduces the shaping of Czechoslovak history in his two works: Politische Spiele 2015 and Politischer Funken 2018.

The work

HORSKÝ, Michal, ed. The Participation of Post-Totalitarian Elites in the Development of Czechoslovakia (November 1989 – June 1992): Questions of the Transformation of Post-Communist Countries. Bratislava: OK, [1993]. 95 pp. ISBN 80-88805-00-7.

HORSKÝ, Michal, ed. November 1989 in the regions of Slovakia and today (November 1989 – November 1999). Martin: Association of Regional Press Publishers in Slovakia, 2000. 93 p. ISBN 80-968487-0-4.

HORSKY, Michal. political games. Bratislava: Marenčin PT, 2015. 255 p. ISBN 978-80-8114-616-9.

HORSKY, Michal. Political spark, Bratislava: Marenčín PT, 2018 ISBN974-80-5690-284-4

References

   SLUŠNÝ, Jaromir. Image of Slovak History: Collection of documents on the history of Slovakia and Slovaks. Prague: [s.n.], 2008. 545 pp. Available online. Chapter 10. Slovak Republic, p. 494.

   TASR. Michal Horský, political scientist and VPN co-founder, has died. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 03/18/2018. [cit. 03/18/2018]. ISSN 1336-1996.

   Michal Horsky [online]. Prague: Parliament of the Czech Republic, [cit. 03/18/2018].

   Michal Horsky [online]. osnostásti.sk, [cit. 03/18/2018]. Available online.

   GYARFAŠOVÁ, Soňa.

Michal Horský (* 1. júl 1943, Trnava – † 18. marec 2018 Trnava) slovenský politológ, publicista, pamiatkar, vysokoškolský pedagóg a politik, spoluzakladateľ hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN) a poslanec Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSFR  za VPN 1990-1991 v úrade snemovne od 7. júna 1990 do 4. júna 1992 a ODÚ-VPN od 1991. V roku 1992 bol jedným zo zakladateľov a stál pri zrode Trnavskej univerzity a jej katedry politológie, kde do roku 2006 pôsobil. Od roku 2000 bol ako politológ publicisticky činný pre viaceré tlačové médiá, a komentoval politické dianie a volebné výsledky v elektronických médiách.

Narodil sa 1. júla 1943 v Trnave, v rodine organistu, notára a učiteľa, v malokarpatskej obci, kde pôsobili starí rodičia Eugena Suchoňa. Michalov starý otec sa stal prvým riaditeľom novo vybudovanej rímsko-katolíckej školy T.G. Masaryka, a pochádzal z rodu, kde vo všetkých generáciách už od čias panovníčky Márie Terézie Habsburskej, a jej školského zákona Ratio Educationis 1777, všetci otcovia rodu boli hudobne vzdelaní organisti a učitelia farských škôl, ich mená aj činnosť pre obyvateľov spomínajú viacerí dnešní slovenskí autori v monografiách obcí. Vyrastal v katolíckej rodine, a zároveň v evanjelickom prostredí. V rokoch  1961 – 1967 absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor filozofia – história, a v 90-tych rokoch Georgetownskú Univerzitu vo Washingtone D.C.

Narodil sa 1. júla 1943 v Trnave. V rokoch  1961 – 1967 absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor filozofia – história, a v 90-tych rokoch Georgetownskú Univerzitu vo Washingtone D.C.

Svoju profesnú dráhu začínal už počas štúdia, ako redaktor novín, a ako výkonný riaditeľ viedol  časopis Echo bratislavských vysokoškolákov. Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 redakcia na čele s Michalom Horským vydala dve čísla časopisu s názvom Echo okupovaných vysokoškolákov z 30. augusta 1968 a Echo "oslobodených" vysokoškolákov, ktorého rozširovanie zakázal Gustáv Husák po návrate z Moskvy. Náklad samotní vydavatelia zničili. Zažil zákaz slobody prejavu, a to ho neskôr v správnom čase viedlo k práci na jej podporu.  V období normalizácie sa radšej zamestnal v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody ( Pamiatkový úrad Slovenskej republiky). Podieľal sa na súpise pamiatok na Slovensku

Michal Horský v čase normalizácie a Pamiatkový úrad.

V 80-tych rokoch sa realizovali projekty digitalizácie na mikrofiše.

Svojou lektorskou činnosťou podporoval aj aktivity účastníkov Stromu života na Kláštorisku -kláštore rehole Kartuziánov v Slovenskom raji, ktorý ako dôkaz radí  územie Slovenska už od 12 storočia medzi kultúrne krajiny západnej Európy. Tieto hodnoty nehlásil a nepublikoval, ale svoj život riadil týmito hodnotami a bol mnohým študentom príkladom rezistencie.

Počas Nežnej revolúcie v Československu, v novembri 1989 sa zapojil do činnosti hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN). Bol členom Koordinačného centra VPN a redakcie tlačového média Verejnosť.

Prvá návšteva Václava Havla na Slovensku. Zľava Václav Havel, Michal Horský, Alexander Dubček

Od marca 1990  viedol volebnú kampaň VPN a podieľal sa na volebnom výsledku VPN v prvých slobodných voľbách do SNR a Federálneho zhromaždenia v júni 1990. V rokoch 1990 – 1992  bol aktívny poslanec Snemovne národov Federálneho zhromaždenia  ČSFR a člen ústavnoprávneho výboru, tam predkladal o.i. aj zákon o Štátnom sviatku v deň Sv. Cyrila a Metoda. Angažoval sa aj pre Nadáciu Milana Šimečku. Po 89 roku pomohol Slovensku svojou činnosťou podporiť vývoj demokratický,  a rozhodol sa pre projekty na podporu slobodných médií, ktoré sú strážcom demokracie. Napomáhal budovať pre médiá podmienky a prostredie potrebné pre slobodu prejavu.

V roku 1992 spoluzakladal  štátnu Trnavskú univerzitu (Trnavská univerzita mala tradíciu, založil ju arcibiskup Pazmáň, zveril jej vedenie Jezuitom a v 18 storočí bola prenesená do hlavného mesta Uhorska, do Budína). Michal zakladal aj jej štátnu katedru politológie, tam do roku 2006 pôsobil ako vysokoškolský pedagóg v odbore politológie, prodekan a odborný garant vedeckých politologických konferencií. Počas svojho pôsobenia vychoval Dr. Horský nielen celú radu žiakov, slovenských politológov ale aj  novinárov, ale do roku 2018 ako konzultant dokonca niekoľko generácií žiakov. V rokoch 2008 a 2009 vyučoval aj na Katedre politológie Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a hosťoval pedagogicky aj na Katolíckej Univerzite sv . Cyrila a Metoda.

Od roku 2000-2018  v tlačených a elektronických médiách pravidelne analyzoval a komentoval dianie na slovenskej politickej scéne ako politológ, pravidelne poskytoval interview napr.  denníku Pravda alebo televízii TA3, a aj štátnym médiám. Pravidelne hodnotil výsledky slobodných volieb pre Slovenských divákov, ktorí si, bez rozdielu od politickej orientácie, na neho spomínajú ako na slušného človeka, pretože jeho prezentácie neboli konfrontačné, ale profesionálne a poskytovali divákom potrebný nadhľad.

Dr. Horský je autorom 2 publikácií, ktoré sú zamerané na autentické dejiny Slovenska 1989-2018, tak, ako ich po prevrate 89 pomáhal tvoriť, Politické hry a Politické iskrenie.

K 80. jubileu narodenia Dr. Michala Horského v júli 2023, budú diecézni kňazi celebrovať sv. liturgie venované tomuto výročiu

Máj 2023   12.00 Kostol sv. Vendelína Dolný Lopašov

27.06.2023 08:30 Kostol Sv. Jána Krstiteľa, Slovenský Grob

06.07.2023 08:30 Kostol Sv. Jána Krstiteľa, Slovenský Grob

30.7.2023 17:00 v Dóme sv.Martina, Korunovačnej katedrále v Bratislave

31.7.2023 07:30 v Dóme sv.Martina, Korunovačnej katedrále v Bratislave

Texty, obrázky a všetky grafické úpravy týchto stránok sú predmetom autorského práva. Akýkoľvek spôsob použitia diela chráneného autorským zákonom podlieha v zmysle § 18 ods. 2 Autorského zákona predchádzajúcemu písomnému súhlasu Mgr. Svatoslavy Horskej.

Carolo Buon Romei – Borromäo. Priezvisko rodu , ktorého členom bol kardinál a arcibiskup diecézy Miláno, Carlo Borromeo (1538–1584) Karol Boromejský. Pochádzal so starobylého rímskeho rodu ktorý sa bankovou činnosťou prepracoval medzi elitu. Karlov otec vybudoval svoju rezidenciu na Lago Maggiore, Karolov strýko rímsky pápež ho vymenoval za kardinála a svojho papežského tajomníka už vo veku 25 rokov.

Karol Boromejský svojej rodine robil česť. Vlastným príkladom totiž viedol  církevních  hodnostárov a bol vzorom pre všetkých biskupov. Udržal katolícku cirkev vzdialenú od švajčiarskych reformních snáh, zakladal  kňazské semináre , staral sa výchovu kňazov a reformoval cirkev. Svoju Milánsku diecézu vybudoval veľmi vzorne metodou  sústavnej kanonickej vizitácie. Prítomnosť arcibiskupa vo farnostiach pôsobila veľmi blahodarne. Oslobodil svoju diecézu  od ducha nestriedmych veľkonočných karnevalov, a osobne bosý viedol procesie veriacich v čase morovej epidémie. Takto ho zobrazuje aj vitráž korunovačnej katedrály uhorských kráľov. Preto bol vyhlásený za svätého. Kult arcibiskupa Karola Boromejského trvá dodnes, jeho meno nesie nielen Karlskirche vo Viedni, ale aj rehoľa Milosrdných sestier blahoslaveného Karla Boromejského. V našich zemepisných šírkach sa rehoľa sestier preslávila svojou špitálnou charizmou , vedením mnohých charitních domov a doopatrovaním prezidenta Československej republiky a Českej republiky  Václava Havla.  Rehoľu sestier Karola Boromejského sme zmluvne našou Dobročinnou spoločnosťou právom podporili v roku 2021 jako inak, aj v časoch pandémie.

21. august 1968 - dielo fotografa Ladislava Bielika a odkaz PhDr. Michala Horského stále platný a aktuálny.

25. 8. 2021 Bratislava

Za prínos a celoživotné dielo Ladislava Bielika, slovenského fotografa, Dobročinná spoločnosť PhDr. Michala Horského pripravila v spolupráci s donormi v auguste 2021 dobrodenie na podporu mladej generácie fotografov a umelcov, vzdelávaných na Umeleckej priemyselnej škole v Leviciach, ktorá nesie meno Ladislava Bielika. Jeho fotografické dielo vyjadruje aj v rokoch 1968-1989 nepublikovateľnú verejnú mienku. Dobrodenie prijala pre svojich žiakov riaditeľka školy pani Pukšová s manželom.

Pre demokratickú tradíciu našej krajiny je potrebné pripomínať v slovenskej spoločnosti sovietsku okupáciu a „tzv. bratskú pomoc“. Geopolitické udalosti, ktoré sa odohrali 21 Augusta 1968, boli v protiklade s demokraticky prejavovanou vôľou občanov.

Občanom udalosti najviac pripomína dielo slovenského fotografa Ladislava Bielika, a novinárom-strážcom demokracie, udalosti stelesňuje a príklad dáva publicistická a mediálna činnosť vtedajších opozičných síl, časopis Echo bratislavských vysokoškolákov.

Ako postupovali 21 augusta slovenskí strážcovia demokracie - novinári a publicisti? Krátko po 21. auguste 1968 časopis Echo slovenských vysokoškolákov presiahol rámec vysokej školy a nadobudol celoslovenský význam. Jeho dve augustové vydania s „vtipným“ názvom Echo okupovaných vysokoškolákov a Echo „oslobodených“ vysokoškolákov sa , jako inak, okamžite stali predmetom nedemokratického prenasledovania opozície, zásahov cenzora. Tieto významné vydania vydali na rotaprinte Michal Horský s Martinom Bútorom, Autori presne vedeli, vysvetlili a cez médium už vtedy odkázali vtedajšiemu vedeniu národa, čo dejiny dnes potvrdili: „Vážení súdruhovia Novomeský a Husák, ste živou históriou tohto národa. Je naozaj tragédiou, že ste to práve Vy, ktorí sú pod sovietskymi bodákmi prinútení robiť stále väčšie a väčšie kompromisy, ak svojím menom budete maskovať sovietsky veľmocenský imperializmus a urobíte neúnosné politické kompromisy, pre národ to nebude znamenať iba bežný - i keď osudový omyl jednej garnitúry.“

Kláštorisko 10. 7. 2021

V spolupráci s občianskym združením Kláštorisko, o.z., a organizáciou Strom života, ktorá slávi v roku 2021 svoje 35 jubileum, Dobročinná spoločnosť Michala Horského v Archeoparku Kláštora Rádu Kartuziánov iniciovala 10.07.2021 Pamiatkársku súťaž o Cenu PhDr. Michala Horského, slovenského historika a politológa celosovenského významu. K Slovenskému raju sa viaže cez Rehoľu Kartuziánov vývoj Európskych dejín, a s ním spojený rozvoj gotického umenia, dejin písma a školstva, remeselnej výroby  v čase rannej gotiky 10-12 st.n.l,  svoju pobočku mali Kartuziáni  aj v Červenom Kláštore v Pieninách, ale najcennejší je príspevok Kartuziánov k rozvoju  kresťanských hodnôt, a to v teréne, ktorý mohol pripomínať Kartúzske pohorie-výbežky Álp, pohorie Apeniny, alebo Pieniny. Kartuziáni boli založení odkazom Sv. brata Bruna, riaditeľa školy v Kolínskej katedrále, a aj pričinením Sv. Huga z Avignonu - biskupa z Grenóblu. Podporu Kartuziánom prejavovali anglické, španielske, francúzske a talianske panovnícke rodiny, a územie rakúsko-uhorskej monarchie, horného Uhorska, naše Slovensko sa tak formovalo ako súčasť západoeurópskej kultúry. Kartuziánsky Rád sa do dnešných dní zachoval živý, aj v USA, Veľkej Británii a Nemecku. Rehoľníci plnili katolícke sľuby chudoby a poslušnosti, ale aj mlčanlivosti, preto sa vyjadrovali najmä architektúrou. V dnešnom ponímaní by bolo možné zaradiť ich k architektonickým minimalistom. Vychádzajúc z kartuziánskej koncepcie stavieb a architektúry napríklad Bavorsko v Mníchove postavilo olympijské mestečko. 

Ružomberok 29. 6. 2021

Dňa 29. 6. 2021 sa do areálu donorskej spoločnosti ustanovili pracovníci Liptovského múzea, ktorí priamo exponáty reštaurujú a obnovujú. Nie, milí čitatelia, nie ste na stránke Obnova ,s.r.o., čítate príspevok, ktorého cieľom je upriamiť pozornosť verejnosti na dôležitosť histórie Slovenska. Dobročinný transport, vykonaný na počesť slovenského historika a politológa PhDr. Michala Horského priniesol materiál pre kmeňových odborných špecialistov múzea, a pracovníkov technického zázemia.Na tomto mieste ďakujeme donorom a organizátorom, ktorí sa na tejto dobročinnosti v prospech histórie a kultury podielali. A aké historické stavby spravuje Liptovské muzeum pre slovenskú spoločnosť ? Hrad Likavka, kráľovský hrad spájaný s rodmi Hunyady , Illésházy a Thököly, gotický kostol vš. Svätých z 13 storočia, rímsko-keltské fortifikačné objekty , skanzen v Pribyline s goticko-rnesančným kaštielom z Parížovec rodiny Parížovcov- poľovnícky kaštiel Mateja a Jána Korvína.

Oravský podzámok, 29. 6. 2021

Naša identita začína poznaním histórie. Posilňuje hodnotový svet človeka, aby sa zorientoval v otázke vlastnej identity a hodnoty svojho človečenstva. Dobročinná spoločnosť podporuje aktivity univerzít a aj aktivity štátnych kultúrnych ustanovizní, ktoré dokumenty a exponáty o histórii uchovávajú a verejnosti prezentujú. Aj preto k pamiatke PhDr.Michala Horského dňa  29. 6. 2021 pri blížiacom sa 78. jubileu narodenia dňa 1. 7. 1943, v spolupráci s donorskými organizáciami Dobročinná spoločnosť zorganizovala dobročinné transporty na podporu Oravského múzea v Oravskom podzámku a pre Oravský hrad a Liptovské muzeum v Ružomberku. Pamiatkári a muzeológovia využijú príspevok, aby slovenská spoločnosť mohla nahliadať do svojej histórie a toto poznanie viedlo k orietnácii v hodnotách.

Nemusí mať za následok iba zlepšenie medzigeneračnej súdržnosti v spoločnosti. Pre mnohých uchovávajú múzeá a archívy aj poznatky z rodinnej histórie. Výchovu vyžadujúci študenti môžu stopovať súvislosti medzi rodinnou históriou a históriou svojho mesta, obce predkov, a dějiny štátu, a v tomto kontexte vnímať aj dejinné udalosti.