Kláštorisko hosťuje súťaž PhDr. Michala Horského

K Slovenskému raju sa viaže cez Rehoľu Kartuziánov vývoj Európskych dejín, a s ním spojený rozvoj gotického umenia, dejin písma a školstva, remeselnej výroby  v čase rannej gotiky 10-12 st.n.l,  svoju pobočku mali Kartuziáni  aj v Červenom Kláštore v Pieninách, ale najcennejší je príspevok Kartuziánov k rozvoju  kresťanských hodnôt, a to v teréne, ktorý mohol pripomínať Kartúzske pohorie-výbežky Álp, pohorie Apeniny, alebo Pieniny. Kartuziáni boli založení odkazom Sv. brata Bruna, riaditeľa školy v Kolínskej katedrále, a aj pričinením Sv. Huga z Avignonu - biskupa z Grenóblu. Podporu Kartuziánom prejavovali anglické, španielske, francúzske a talianske panovnícke rodiny, a územie rakúsko-uhorskej monarchie, horného Uhorska, naše Slovensko sa tak formovalo ako súčasť západoeurópskej kultúry. Kartuziánsky Rád sa do dnešných dní zachoval živý, aj v USA, Veľkej Británii a Nemecku. Rehoľníci plnili katolícke sľuby chudoby a poslušnosti, ale aj mlčanlivosti, preto sa vyjadrovali najmä architektúrou. V dnešnom ponímaní by bolo možné zaradiť ich k architektonickým minimalistom. Vychádzajúc z kartuziánskej koncepcie stavieb a architektúry napríklad Bavorsko v Mníchove postavilo olympijské mestečko.